Novinky z vesmíru

V LHC sa približujú k objavu Higgsovho bozónu 28. 07. 2010, 05:18:53: Vedci z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN), ktorá prevádzkuje Veľký hadrónový urýchľovač (LHC), v pondelok na 35. Medzinárodnej konferencii o fyzike vysokých energií v Paríži informovali, že sa postupne približujú k objaveniu Higgsovho bozónu. Ide o časticu, o ktorej sa škótsky fyzik Peter Higgs pred troma desaťročiami domnieval, že by mohla vysvetliť, ako sa hmota spojila a vytvorila tak vesmír so všetkým, čo v ňom existuje.

Vojtech Rušin opäť ulovil čierne Slnko 28. 07. 2010, 05:15:02: V nedeľu 11. júla nastalo úplné zatmenie Slnka Mesiacom – Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV ho pozoroval a fotografoval na polynézskom atole Tatakoto. Pás totality zatmenia prechádzal Tichým oceánom. V jeho ceste bol aj atol Tatakoto vo Francúzskej Polynézii, ktorý je vzdialený asi 1200 km od Tahiti východným smerom. Úplné zatmenie Slnka na atole Tatakoto trvalo 4 minúty a 28 sekúnd, so začiatkom o 08:45:36 miestneho času (u nás bolo o 12 hodín viac).

Spomienkové stretnutie pri buste M. R. Štefánika 28. 07. 2010, 05:11:08: Štefánik je významná postava našich dejín, ku ktorej vedú rôznorodé cesty – vedecká, vojenská, politická. V stredu 21. júla 2010 uplynulo 130 rokov od narodenia Milana Rastislava Štefánika. Toto výročie si pred jeho pamätnou tabuľou a bustou na budove Slovenskej akadémie vied na Štefánikovej ul. 49 v Bratislave pripomenuli dlhoročný poslanec Národnej rady SR František Mikloško, čestní členovia Spoločnosti M. R. Štefánika prof. Štefan Luby a Vojtech Rušin, podpredseda SAV Juraj Lapin a členovia Predsedníctva SAV Igor Túnyi a Ladislav Petruš.

Slovenský astrofyzik objavil vesmírnu pavučinu 27. 07. 2010, 10:13:17: Tímu vedenému slovenským astrofyzikom Norbertom Wernerom, ktorý pôsobí v Ústave časticovej astrofyziky a kozmológie Stanfordskej univerzity v Kalifornii, sa podarilo zaznamenať doteraz neznámu časť hmoty tvoriacej vesmír.

Objavili zatiaľ najhmotnejšiu hviezdu 27. 07. 2010, 10:08:50: Vedcom z University of Sheffield sa pomocou ďalekohľadu v Európskom južnom observatóriu v Čile a údajov z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu podarilo objaviť hviezdu obrovských rozmerov s označením R136a1, ktorá je v súčasnosti najťažšou známou hviezdou vesmíru. Nachádza sa v Hmlovine Tarantuly vo Veľkom Magellanovom mraku.

Slovenský výskum môže pomôcť životu v kozme 27. 07. 2010, 10:06:50: Aj vďaka slovenskému výskumu je predstava života ľudí vo vesmíre reálnejšia. Výskumníci z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV pestovaním sóje a ľanu v rádioaktívnej černobyľskej oblasti zistili, že rastliny sa dokážu prispôsobiť životu v rádioaktívnom prostredí. Podľa vedúceho výskumnej skupiny Martina Hajducha, ktorý výsledky výskumu prezentoval na tlačovej besede, to do budúcna môže znamenať využitie týchto plodín vo vesmíre.

Test kozmickej lode na vesmírny turizmus úspešný 27. 07. 2010, 10:04:40: Kozmická loď VSS Enterprise, známa aj ako SpaceShipTwo, ktorá je určená na turistické lety do vesmíru, uskutočnila vo štvrtok 15. júla v Kalifornii svoj prvý let s posádkou. "Podľa plánu ostala kozmická loď počas celého letu pripevnená k materskej lodi VMS Eve a boli uskutočnené viaceré kombinované testy systému dopravného prostriedku. Navyše po prvý raz dvaja členovia posádky na palube VSS Enterprise hodnotili systémy a funkcie od začiatku do konca letu.

Zatiaľ najmladšia sopečná činnosť na Merkúre 27. 07. 2010, 10:02:46: Americkí vedci z Johns Hopkins University skúmajúci údaje z vesmírnej sondy Messenger (Mercury Surface, Space Environment, Geochemistry and Ranging) objavili na povrchu planéty Merkúr zatiaľ najmladšie známky vulkanickej aktivity. Podľa nich ide o dôkaz, že najmenšia planéta našej slnečnej sústavy bola vulkanicky aktívna omnoho dlhšie, než sa doteraz predpokladalo.

Výbuch hviezdy oslepil satelit Swift 27. 07. 2010, 10:00:14: Dosiaľ najjasnejšia pozorovaná explózia hviezdy dočasne "oslepila" satelit určený na pozorovanie spomínaných javov, uviedli v stredu astronómovia. Výbuch sprevádzalo elektromagnetické žiarenie gama a röntgenové lúče. Tieto pochádzali z hviezdy, ktorá zanikla pred piatimi miliardami rokov veľmi ďaleko od našej galaxie Mliečna cesta, uviedol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) a britskí vedci z University of Leicester. Radiácii trvalo až takúto dlhú dobu, kým dorazila ku kozmickému observatóriu Swift.

Saturnov mesiac Daphnis konečne fotografovaný 16. 07. 2010, 11:40:56: Sonda Cassini urobila zatiaľ najlepší snímok Saturnovho mesiačika Daphnis. Ale takmer žiadne detaily nie sú vidieť, na snímke prevláda predovšetkým okolitá šedivá farba Saturnových prstencov. Mesiac bol objavený práve sondou Cassini v roku 2005. Skôr nebolo možné mesiac objaviť, pretože zo Zeme je neviditeľný. Jeho rozmery sú len 9x9x6 km. Je teda zdeformovaný, čo je u takto malých objektov bežné. Ani sonda Cassini teraz na mesiačiku žiadné detaily nespozorovala.